História - Archeologický prieskum

     Na malej vyvýšenine nad obcou Veľká Čalomija sa vypínajú pozostatky Pustého kostola. Dodnes sa zachovala len časť hrotovo ukončenej čelnej steny, čo  dokazuje, že budova bola krytá sedlovou strechou tak ako pôvodne románsky kostol v blízkom Balogu nad Ipľom. Zachovali sa tiež pozostatky bočných múrov hlavnej lode. Niektorí obyvatelia obce tvrdia, že v dobe prvej svetovej vojny stáli ešte múry sakristie, kde steny boli pokryté freskami. Kostol bol používaný do roku 1868, kedy sa odlomila časť strechy. Na jej opravu sa nenašli peniaze napriek apelácii samotného kardinála Jána Simora, biskupa Arnolda Ipolyiho, ako ja ministerského tajomníka Júliusa Forstera.


       Vek kostola nepriamo datuje aj kultová nádoba akvamanille objavená pri kostole pri poľnohospodárskych prácach. Podľa vyjadrenia Gejzu Balašu v časopise Naša veda č.4/1957 s.498-499 bola nájdená v roku 1947 Pavlom Balážikom z Modrého Kameňa na pozemku veľostatkára Kégla a v roku 1954 sa dostala do Banskej Bystrice ( v súčasnosti patrí do zbierkového fondu Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici). Názov akvamanille sa všeobecne používa pre stredoveké kultové nádoby, ktoré používali kňazi pri rituálnom umývaní rúk. Akvamanille z Veľkej Čalomije je vyhotovená z bronzu vo forme koňa, pretiahnutého tvaru so širokým chrbtom, valcovitým hrdlom a vyvýšenou hlavou. Zadná časť tela je markantne vyznačená. Nohy sú rovné, dolu zúžené, rozšírené v chodidlo. Na hlave je štvrohranný otvor s nezachovalou záklopkou. Z pysku koňa vyčnieva rúrka na odtok vody. Na chrbte koňa je pripevnené sedlo, z ktorého prechádza okolo hrdla plastická výzdoba. Na sedle sedí jazdec - lovec, ktorý ve jednej ruke pôvodne rdžal poľovnícky roh a v druhej opraty a okolo pása má opásaný meč. Za jazdcom na chbte koňa stojí lovecký pes. Opísanú akvamanille odborníci datujú  podľa vonkajších znakov niekedy do 12. až 13. storočia. Je teda pravdepodobné, že veľkočalomijský kostol stál už v tomto období. Významný je aj ten moment, že bronzové akvamanille nájdené vo Veľkej Čalomiji je jediné kovové akvamanille, doteraz nájdené na uzemí Slovenska. Aj táto skutočnosť sa stala záujmom mnohých archeológov,ktorí sa pokúšali vykonať archeologický prieskum v spomínanej lokalite.

 

       Nakoniec sa to podarilo Dr. Václavovi Hanuliakovi, ktorí so svojou skupinou a s ďalším archeológom Alexandrom Botošom uskutočnili v auguste 2007 archeologický prieskum Pustého kostola vo Veľkej Čalomiji. Pomerne v krátkom čase sa im podarilo odkryť pozostatky pravdepodobne jedného z najstarších kostolov postavených na území Slovenska. Podľa doteraz odkrytých častí predpokladajú, že v lokalite Pustý kostol našli zvyšky pôvodne románskeho kostola. Podľa Roberta Filku, konateľa archeologickej spoločnosti Terra Antiqua, ktorá výskum zabezpečovala, sa lokalita zaraďuje medzi významné pamiatky sakrálneho staviteľstva na Slovensku. Archeologický výskum ukázal, že kostol bol niekoľkokrát prestavaný a potvrdil, že ho stavali v dvoch etapách - románskej a gotickej. Prvá etapa výskumu viedla k záchrane tejto historickej pamiatky, ďalšie etapy majú potvrdiť doteraz zistené historické údaje o náleze.

 

       V ďalšom období by sa mal výskum rozšíriť o hľadanie kostolného opevnenia, či budovy fary, ktorá by podľa archívnych záznamov mala byť neďaleko kostola. Podľa vedúceho výskumu Dr. Hanuliaka existujú dôkazy, že táto oblasť bola osídlená ešte pred príchodom Slovanov. Na základe vyjadrenia archeológa Tamása Majchera, riaditeľa Múzea v Szécsényi v Maďarsku, viditeľná časť kostola bola postavená už v 13.storočí, ale typologicky ju možno zaradiť aj do staršieho obdobia. Súčasťou kostola bola z tehál postavená štvorcová loď a polkruhovitá apsida. Keďže sa niekde medzi tehlami nachádzajú kamene je predpoklad, že portál a niektoré ďalšie stavebné prvky boli zhotovené z tesaného kameňa. Na základe západného hruškovitého profilu portálu novú loď pristavili v polovici 14.stročia.  Tieto zistené skutočnosti potvrdil pri svojej návšteve tejto lokality aj ercheológ Doc. Michal Slivka. Táto kultúrna pamiatka by v budúcnosti v rámci regiónu mala slúžiť ako výzamný doklad o osídlení a kristinizácii tejto oblasti.

                                     autor: PaedDr. Pavel Antolov